Všetko sa to odohralo niekedy veľmi veľmi dávno. No ľudia to zvyknú zaokrúhľovať na tisíc rokov dozadu, možno vravia dobre, možno nie. Dnes sa to už nedozvie nikto. Bolo to v časoch, keď okolitá krajina bola husto zalesnená, vlastnili a zároveň aj ovládali ju mocné kúzla. Vzhľadom na les, ktorý sa rozliehal všade naokolo, kam len oko dovidelo, tu nežilo veľa ľudí.  Žilo tu len pár čarodejníkov, ktorí mali za úlohu starať sa o les. O rovnováhu v ňom, no i o to, aby sa v lese nestalo nič zlé. Život v lese na nich sčasti závisel. Štyria čarodejníci, Richard Chrabromil, Brigita Bifľomorová, Brunhilda Bystrohlavová a Salazar Slizolin, ktorí osídľovali toto územie nežili spolu, ako by sa dalo očakávať. Každý jeden z nich žil na opačnom konci. Pravda je taká, že sa sem tam stretli aby sa porozprávali o tom, čo sa stalo, či sa niečomu novému priučili alebo len z krátkych chvíľok. Čas nenechal nič na náhode, čarodejníci si začali uvedomovať, že starnú. I keď veľmi pomaly ale isto. Nevedeli si vysvetliť, kto sa bude starať o túto prenádhernú krajinu po ich smrti. Chceli, aby sa na nich nezabudlo, aby ľudia vedeli, že tu žili, a že konali dobro v každom smere. Zároveň pevne dúfali, že nájdu spôsob, ako by sa o ich umení, čiže čarovaní, mohlo dozvedieť, čo najviac takých ľudí, ktorí majú od narodenia predpoklady stať sa čarodejníkom. Spoločne vymysleli nápad, ktorý sa zapáčil každému z nich. Prišli na to, že najlepšie by bolo vytvoriť školu, kde sa tieto poznatky budú vyučovať. Bude sa na nich klásť veľký dôraz a po vyštudovaní školy budú prichystaní na to, čo ich čaká vonku. Ich, čarodejníkov. V krátkom časovom úseku zohnali siedmich architektov z celého sveta. Boli to tí najlepší z najlepších a vlastnými silami vytvorili plán školy, ktorý bol už na pohľad veľmi zamotaný, no všetko dávalo logiku a spadalo to do seba ako skladačky. Najprv si lámali hlavu nad tým, kde takú veľkú školu umiestnia. Pochodili okolie celej krajiny a našli veľkú pláň bez akýchkoľvek stromov a tak sa rozhodli postavať školu práve tu. Táto pláň sa nachádzala na vysokom kopci, na ktorom ležalo aj jazero, ktoré tvorilo akúsi bránu do lesa. Kým nazbierali materiál na stavanie školy, ubehlo pár rokov. Znova sa o tomto čase len polemizuje. Možno tri roky, možno aj viac. No dôležité je, že ten materiál získali. A nebolo to také ľahké, lebo ako vidíte Rokfort má veľmi silnú stavbu a jeho hradby sú takmer nedobytné.

Od začatia stavby školy si museli čarodejníci osvojiť veľké množstvo kúziel, ktoré neboli nikdy odskúšané. No nakoniec sa im to podarilo. Kúzla, ktoré vyskúšali im perfektne sadli do plánu a všetko išlo tak, ako si to ony sami predstavovali. Pri stavaní im mala byť oporou príroda, ktorá im poskytla štyri jej elementy. Voda, Oheň, Zem a Vzduch sa spojili a z toho vzišli základy, ktoré tak veľmi potrebovali na dokončenie stavby. Ďalšie kúzla, o ktorých už bolo písané vyššie poslúžili na vyčarovanie detailov, ktoré robia Rokfort Rokfortom. Napríklad veľmi veľa schodísk, veží, vežičiek, tajných chodieb, miestností, podchodov. No a aby škola vydržala tak dlho ako len môže a aby slúžila čarodejníkom navždy, vložili do nej kúzla, ktoré sú doteraz neznáme. Až vtedy prvý krát vyšlo z úst jedného zo štyroch čarodejníkov meno školy. Rokfort.

Ani sa nenazdali a po svete našli toľko ľudí s čarodejníckymi predpokladmi a schopnosťami, že sa škola zapĺňala neuveriteľnou rýchlosťou. Zhodli sa na tom, že výučba čarodejníctva je vhodná od dovŕšenia jedenástich rokov a vyššie. Medzi nimi boli ľudia rôznych pováh, rôznych rás, no všetci mali niečo spoločné. To, že raz sa stanú čarodejníkmi. I keď to bude cesta plná nástrah a strastí. Všimli si i to, že by bolo najlepšie ich rozdeliť do určitých skupín, v ktorých budú mať ľudia k sebe blízko. Rozdelili ich podľa zručností, vlastností, intelektu a schopností, ktoré sa u nich prejavili. Aby toto triedenie nebolo zdĺhavé, pretože prekuknutie žiakov je veľmi ťažká vec, zhodli sa na tom, že rozdeľovať žiakov do fakúlt, ako to oni sami nazvali, bude mať na starosti klobúk, ktorý bol neskôr pomenovaný ako Triediaci klobúk. Vďaka akémusi kúzlu dokázal určiť človeka a zaradiť ho správne tam, kam patrí. Problémom sa na istý čas stali mená fakúlt. Všetko sa vyriešilo a pomenovali štyri fakulty podľa ich mien. Preto, aby sa nezabudlo, kto vytvoril túto školu. Mená fakúlt, Chrabromil, Bifľomor, Bystrohlav, Slizolin, sa zachovali dodnes spolu so zvykmi, ktoré sa spoločne vymysleli za ich čias.

Po hrade sa chýrila vždy jedna skutočnosť, ku ktorej sa členovia profesorského zboru nikdy nechceli vyjadrovať. Salazar Slizolin pred svojim triumfálnym odchodom z Rokfortu vybudoval v podzemí hradu veľmi tajnú miestnosť, ktorú nazval šikovne Tajomná komnata. Túto komnatu stráži na jeho povel dávne zviera zvané bazilisk, veľký had, a otvoriť ju môže iba pravý dedič Salazara Slizolina, čím z nej vypustí všetky hrôzy, ktoré do nej Slizolin vložil. Zatiaľ nie je známe, kde sa táto miestnosť nachádza, no to čo sa vie povedať s istotou je, že už ju hľadali rôzni ľudia, no zatiaľ bezvýznamne.

Vraví sa, že Rokfort je najväčšia čarodejnícka škola na celom svete. Spolu s ďalšími dvoma čarodejníckymi školami v Európe tvoria európsku elitu čarodejníckych škôl. Spomínanými dvoma školami sú Durmstrang, nachádzajúci sa niekde ďaleko na severe, a Beauxbatons, francúzska akadémia kúziel. Ešte je známa americká dievčenská škola, Inštitút Salemských bosoriek.